Orava a Liptov
Orava a Liptov
Home           O stránke           Kontakt           Inzercia

ORAVA
obce:

Babín
Beňaďovo
Beňová Lehota
Bobrov
Brestová
Breza
Brezovica
Bziny
Čimhová
Dierova
Dlhá nad Oravou
Dolná Lehota
Dolný Kubín
DK - Banisko
DK - Beň.Lehota
DK - Brezovec
DK - Bysterec
DK - Jelšava
DK - Kňažia
DK - Kuzminovo
DK - Malý Bysterec
DK . Medzihradné
DK - Mokraď
DK - Srňacie
DK - Záskalie
Gäceľ - Or. Poruba
Habovka
Hladovka
Horná Lehota
Hruštín
Chlebnice
Istebné
Jasenová
Klin
Kňažia
Kraľovany
Kraľovany - Rieka
Krásna Hôrka
Krivá
Krušetnica
Leštiny
Liesek
Lokca
Lomná
Malatiná
Medvedzie
Medzibrodie nad Oravou.
Mokraď - DK
Mútne
Námestovo
Nižná
Nové Ústie
Novoť
Oravice
Oravská Jasenica
Oravská Lesná
Oravská Polhora
Oravská Poruba
Oravské Veselé
Or. Biely Potok
Oravský Podzámok
Osádka
Párnica
Podbiel
Pokryváč
Pribiš
Pucov
Rabča
Rabčice
Racibor
Revišné
Rieka - Kraľovany
Sedliacka Dubová
Sihelné
Slanická Osada
Slanický Ostrov
Srňacie
Suchá hora
Široká
Štefanov Nad Oravou
Ťapešovo
Trstená
Tvrdošín
Tvrdošín - Krásna Hôrka
Tvrd. - Medvedzie
Ústie nad Priehradou
Vaňovka
Vasiľov
Vavrečka
Veličná
Vitanová
Vyšný Kubín
Zábiedovo
Zábrež - O. Poruba
Zakamenné
Zázrivá
Zemianska Dedina
Zuberec
Zubrohlava
Žajovka
Žaškov



RUŽOMBEROK

POPIS, HISTÓRIA A FOTOGALÉRIA MESTA

Je to priemyselné mesto nachádzajúce sa v nadmorskej výške 494 metrov. Cez mesto preteká významná slovenská rieka Váh a riečka Revúca ktorá sa na území mesta vlieva do Váhu. Severozápadne od mesta sa nachádza vrch Predný Čebrať, ktorého najvyšší bod sa nachádza v nadmorskej výške 945 metrov. Severne od mesta nad železničnou stanicou sa nachádza vrch Mních, ktorého vrchol má nadmorskú výšku 657 metrov. Na katastrálnom území mesta Ružomberok, sa nachádzajú dve malé vodné nádrže. Je to Čutkovo a Hrabovo, a nachádzajú sa na juhozápadnom okraji mesta. Obidve vodné nádrže sú napájané horskými potokmi ktoré tečú s pohoria Veľkej Fatry. Sú to umelo vytvorené vodné nádrže ktoré mali slúžiť ako zásobáreň vody pre bavlnárske závody v Rybárpoli, s ktorými sú spojené potrubím. V súčasnosti sú obe nádrže využívané na rybárske a rekreačné účely.

V roku 2007 bola v meste Ružomberok zaznamenaná najvyššia nameraná teplota + 36 °C. V roku 1986 bola v tomto meste zaznamenaná najnižšia nameraná teplota -36 °C.

Ružomberok pozostáva zo starého pôvodného mesta, zo sídlisk Kľačno, Baničné, Polík, Roveň a Satelity. Ďalej doň patria mestské časti Biely Potok, Černová, Hrboltová, Vlkolínec, Rybárpole a osady Hrabovo, Jazierce, Malinô, Podsuchá, Vyšné Matejkovo, Kosovo, Nová Černová a Nová Hrboltová.

Oblasť kde sa nachádza mesto Ružomberok bola osídlená už v období púchovskej kultúry. Boli tu objavené dve menšie praveké sídla. Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej obce. V trinástom storočí existovala medzi riekou Revúca a potokom Štiavnica slovanská osada, z ktorej sa vyvinulo mesto. Prvá písomná zmienka o Ružomberku je z roku 1233. Podľa predpokladu historikov terajšie námestie Andreja Hlinku bolo tým mestom „Rosenberg“, v ktorom žili nemeckí novousadlíci a pričinili sa o získanie mestských výsad. V roku 1318 udelil Ružomberku ostrihomský arcibiskup Tomáš, z poverenia Magistra rytiera Donča, zvolenského župana, mestské výsady, okrem iných aj právo slobodne si voliť kňaza. Z roku 1318 pochádza aj písomná zmienka o gotickom kostole svätého Ladislava, ktorý tu stál, a predpokladá sa, že mohol byť postavený už v druhej polovici trinásteho storočia. Tomuto nasvedčuje aj patrocínium Ladislava kráľa. V tridsiatych rokoch 14. storočia bol farárom v Ružomberku Mikuláš, jeho príjem za rok od farníkov bol 8 hrivien striebra. Podobný príjem mal vtedy iba farár v neďalekej Nemeckej Ľupči. To vypovedá o veľkosti farnosti v Ružomberku. V roku 1340 kráľ Karol Róbert z Anjou výsady kráľovského mesta Ružomberku potvrdil a rozšíril. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v tom čase jedného z najväčších na Slovensku, v ktorom sa vytvorili sady, tzv. ulice mesta Biely Potok, Černová, Vlkolínec a Villa Ludrová. Dňa 9. júla roku 1376 kráľ Ľudovít I. vydal nariadenie pre richtárov a obyvateľov všetkých dedín, ktoré ležali v chotári mesta, podľa ktorého museli platiť mestu Ružomberok daň, a v právnych záležitostiach sa obracať na predstaviteľov mesta Ružomberok a to bez narušenia práv zemepanských V roku 1390 kráľ Žigmund Luxemburský dal Ružomberok do majetku Likavskému panstvu. To, že sa Ružomberok stal poddanským mestom, zabrzdilo jeho sľubný rozvoj. Tu sa aj začínajú stáročiami sa tiahnúce spory medzi mestom Ružomberok a Likavským panstvom. No aj napriek týmto ťažkostiam vďaka polohe mesta, na významnej križovatke soľných ciest, sa mesto vyvíjalo ako prirodzené centrum trhov, obchodu a remesiel. Na prelome 14. a 15. storočia tu bola typická farská škola. V rokoch 1469 až 1477 tu slúžil farár Ambróz. V roku 1506 ulial zvonár Andrej Sladič z Banskej Bystrice pre Ružomberský kostol 70 centový zvon pomenovaný Ondrej s nápisom: ”O Rex gloriae, veni cum pace” (O kráľ slávny, príď s pokojom svojim). V roku 1540 veľká neúroda na poliach spôsobila hladomor. V polovici 16. storočia v tomto meste vznikla latinská reformačná škola gymnaziálneho typu. Koncom 16. storočia do majetku cirkvi v Ružomberku patrila okrem farského kostola aj budova školy a ďalšie tri budovy. 7. decembra 1583 postihol Ružomberok obrovský požiar ktorý napáchal nesmierne škody a zničil aj kostol. Ružomberok po požiari prosil o pomoc u samotného panovníka. Kráľ Rudolf II. oslobodil po požiari obyvateľov Ružomberka na tri roky od všetkých daní. Na mieste kde stál zničený, vyhorený kostol dal v roku 1585 liptovský župan Štefan Ilešházi postaviť kostol nový. Časť obvodných múrov kostola čo sa po požiari zachovala bola ponechaná a stala sa súčasťou nového kostola. Taktiež bol ponechaný pôvodný 70 centový zvon zo zvonice zhoreného kostola. Tento kostol svätého Ondreja apoštola, tu stojí dodnes. V roku 1588 veľká neúroda na poliach spôsobila hladomor. V roku 1593 sa zopakovala veľká neúroda na poliach ktorá spôsobila hladomor V rokoch 1600 až 1601 tu zasa veľká neúroda spôsobila hladomor. V roku 1601 sa k hladomoru pridala aj veľká epidémia moru. Táto choroba tu zabila 958 ľudí. Medzi obeťami tejto strašnej choroby bol aj ružomberský senátor Tomáš Hyroš. V roku 1602 boli na veži tunajšieho mestského kostola namontované hodiny. Zostrojil ich hodinár Martin Roxer z Nemeckej Ľupče, za cenu 80 zlatých. Dňa 12. januára roku 1622 Ružomberok postihla povodeň počas ktorej podľa záznamov v mestských protokoloch voda dosahovala až po okná panského hostinca. Rozvodnená rieka Váh brala zo sebou všetko, strhla aj niekoľko domov. V roku 1662 tu bola znova povodeň, ktorá dosiahla vrchol 6. augusta, keď voda z vyliateho Váhu všetky okolité polia zakryla a pobrala viacero domov. V roku 1725 postihla Ružomberok pamätná povodeň. Rozvodnená rieka Váh dosahovala úpätie vrchov Mních a Čebrať. V Okoličnom Váh povyplavoval mŕtve telá pochované v okolí kostola a odplavil ich až do Palúdzky. V roku 1748 zasiahla mesto podľa dobových záznamov „nevídaná a neslýchaná" povodeň. Tento raz sa rozvodnila Revúca. Voda postrhávala všetky mosty v chotári Ružomberka a nadvihla aj tzv. „kaštielsky most". Niže panského mlyna pobrala všetky chyže. Obrovské škody voda narobila na lúkach a poliach, kde si robila nové korytá ktorými tiekla. Na Zarevúcej sa voda dostala do domov a humien. Večer 7. septembra 1728 vypukol požiar vo vnútri farského majera na Malej Podhore. Oheň sa rýchlo rozšíril, a onedlho sa už požiar zasiahol 62 meštianskych domov, 4 zemianske kúrie a pánsky hostinec. V roku 1729 tu rehoľa piaristov založila katolícke gymnázium, zakladaciu listinu schválil cisár Karol VI. V tej dobe bolo ružomberské piaristické gymnázium jedinou školou svojho druhu pre Liptov, Oravu, Turiec a severnú časť Trenčianskej stolice. V roku 1739 ľudia v Ružomberku zaháňali búrku zvonením zvonov. Pri takomto zvonení, blesk v tom roku udrel do veže farského kostola, zabil troch ľudí a 7 omráčil. Popoludní 2. septembra 1760 pri požiari v Zarevúcej zhorelo 10 domov aj z humnami. V roku 1771 sa Černová neúspešne pokúsila osamostatniť sa od Ružomberka. Dňa 28 júna roku 1784 na Malej Podhore na Zarevúcej sa rozšíril požiar z domov Imricha Hýroša a Jakuba Ivániho, po tom čo do nich udrel blesk. Pri tomto požiari zhorelo 68 domov, kaštieľ svätej Žofie a panský pivovar. V roku 1792 v Ružomberku vyhlásili zákaz fajčenia na uliciach, dvoroch, v maštaliach, na povalách, v blízkosti sena a slamy. Nie z dôvodu ochrany nefajčiarov, ale pre riziko vzniku požiarov. V roku 1793 tento zákaz rozšírili tento zákaz o chodenie s otvoreným svetlom po uliciach, a sušenie priadze pri peci. Za porušenie týchto nariadení boli udeľované telesné i finančné tresty. Dňa 28.júna roku 1797 postihol Ružomberok najväčší požiar v jeho dejinách. Nešťastím bolo že fúkal silný vietor ktorý roznášal plamene. Stačilo jeden a pol hodiny a požiar pohltil takmer celé mesto, okrem domov na Sihoti a Veľkej Podhore. Zhorelo 270 domov ( väčšina domov v meste bola drevená ), kostol, fara, mestský dom, majer, škola, špitál, kaštieľ, mlyn, píla, soľný sklad, ale aj mosty nad Váhom a Revúcou či plte na vode. Obeťou požiaru sa stala aj časť mestského archívu a cirkevné matriky. Vzniknutú škodu vyčíslili na 106 906 zlatých a 54 denárov. Pri požiari zahynulo 16 ľudí a vyše 20 ľudí utrpelo popáleniny. Dňa 28. júla roku 1807 sa v Ružomberku rozšíril požiar pri ktorom zhorelo na námestí a Veľkej Podhore 83 domov. Zhorelo aj 171 hospodárskych budov, 58 sýpok, fara, nemocnica a strecha kostola. Škodu vyčíslili na 87 447 zlatých. V roku 1831 sa do Ružomberka rozšírila cholera Priamo v meste ochorelo 322 ľudí, pričom 158 z nich zomrelo. V Černovej ochorelo 132 ľudí, pričom 90 z nich zomrelo. V Bielom Potoku ochorelo 83 ľudí, pričom 31 z nich zomrelo. Vo Vlkolínci ochorelo 7 ľudí, pričom 2 z nich zomreli. V Ludrovej ochorelo 187 ľudí, pričom 78 z nich zomrelo. V roku 1850 v Ružomberku vznikla bryndziareň. V roku 1871 tu bola postavená tehelňa Dňa 8. decembra roku 1871 bola spustená doprava na železničnej trati Žilina – Poprad, ktorá vedie aj cez Ružomberok a má tu aj železničnú stanicu. Úseky železničnej trate od Bohumína cez Český Tešín po Žilinu boli sprevádzkované už pred tým. V roku 1890 v Ružomberku založili zápalkáreň. V roku 1894 bolo ku Ružomberku katastrálne pričlenené Rybárpole. Od roku 1905 bola v prevádzke úzkorozchodná železničná trať Ružomberok – Liptovská Osada – Korytnica. Túto železnicu ľudia nazývali Korytnička. V roku 1910 sa stalo Rybárpole aj administratívne súčasťou mesta Ružomberok. V roku 1912 v Ružomberku vzniklo Liptovské múzeum, ktoré založili bratia Artúr a Július Kurtiovci. V tridsiatych rokoch bola potom postavená budova súčasného múzea.


POČET OBYVATEĽOV MESTA RUŽOMBEROK:
31. decembra 2013 mesto Ružomberok malo 27 884 obyvateľov.


FOTOGALÉRIA - MESTO RUŽOMBEROK :

ružomberok ružomberok ružomberok ružomberok
ružomberok ružomberok ružomberok ružomberok
ružomberok ružomberok ružomberok ružomberok
ružomberok ružomberok ružomberok ružomberok
ružomberok ružomberok ružomberok ružomberok
ružomberok ružomberok ružomberok ružomberok
ružomberok ružomberok ružomberok ružomberok
ružomberok ružomberok ružomberok ružomberok




ORAVA - LIPTOV



© ORAVA-LIPTOV.SK Všetky práva vyhradené. All rights reserved.




LIPTOV
obce:

Beňadiková
Benice
Beniky
Bešeňova
Biely Potok - RK
Bobrovček
Bobrovec
Bobrovník
Bodice
Bukovina
Černová
Čutkovská Dolina
Demänová
Demänovská dolina
Dúbrava
Galovany
Gôtovany
Hliník
Hrboltová
Hubová
Huty
Hybe
Ivachnová
izipovce
Jakubovany
Jalovec
Jamník
Jóbová Ráztoka
Kalameny
Komjatná
Konská
Kráľová Lehota
Krmeš
Kvačany
Lazisko
Likavka
Liptovská Anna
Lipt. Kokava
Lipt. Lúžna
Lipt. Ondrášová
Lipt. Osada
Lipt. Porúbka
Lipt. Sielnica
Lipt. Štiavnica
Lipt. Teplá
Lipt. Teplička
Lipt. Behárovce
Lipt. Kľačany
Lipt. Matišovce
Lipt. Revúce
Lipt. Vlachy
Lipt. Vlašky
Lipt. Hrádok
Lipt. Ján
Lipt. Michal
Liptovský Mikuláš
LM - Okoličné
LM - Palúdzka
LM - Podbreziny
LM - Stošice
Lipt. Ondrej
Lipt. Peter
Lipt. Trnovec
Lisková
Ľubeľa
Ľubochňa
Lúčky
Ludrová
Madočany
Malatiny
Malé Borové
Malužina
Martinček
Nižná Boca
Partizánska Ľupča
Pavčina Lehota
Pavlová Ves
Podtureň
Potok
Pribylina
Prosiek
Rojkov
Ružomberok
RK - Baničné
RK - Biely Potok
RK - Černová
RK - Čutkovská dolina
RK - Hrabovo
RK - Hrboltová
RK - Kľačno
RK - Nová Hrboltová
RK - Rybárpole
RK - Vlkolínec
Sliače - Nižný
Sliače - Stredný
Sliače - Vyšný
Smrečany
Stankovany
Stošice
Malatiny
Studničná
Svätý Kríž
Štiavnička
Švošov
Trstené
Turík
Tvarožná
Uhorská Ves
Valaská Dubová
Vavrišovo
Važec
Veľké Borové
Veterná Poruba
Vlachy
Vlašky
Vlkolínec
Východná
Vyšná Boca
Závažná Poruba
Žiar